Blochovci
NAJVÄČŠÍ OBCHODNÝ DOM VO ZVOLENE
Blochov obchodný dom s metrovým tovarom ponúkal zákazníkom širokú paletu produktov súvisiacich s najnovšou módou. Budova bola jednou z najmodernejších komerčných stavieb v meste. V 30. rokoch 20. storočia ju na objednávku obchodníka Bedricha Blocha postavil český staviteľ Bohuslav Mandys. Kedysi nádherný dom s obytnými a obchodnými priestormi už desaťročia chátra.
Obchodný dom bol natoľko významný, že Blochovci získali výnimku pre tzv. hospodársky dôležitých Židov. Tým sa vyhli deportáciám v roku 1942 a ďalej viedli obchod, aj keď už arizovaný, za minimálnu odmenu. Smeli ostať bývať v dome, hoci v najmenšom byte.
BEDRICH BLOCH SO SYNOM RICHARDOM NEPREŽILI
Po potlačení SNP sa Bedrich Bloch so synom Richardom ukrývali v horách. Nacisti ich chytili a popravili 18. februára 1945 v Kremničke, na mieste najväčšieho slovenského masového hrobu Židov. Bedrichovej manželke Berte sa spolu s dcérou Erikou podarilo prežiť v úkryte.
Druhý syn Ernest sa ako 16-ročný gymnazista pridal k partizánom spolu so starším bratrancom Ivanom Tandlichom. Pred najhorším osudom Židov ich mali ochrániť falošné doklady totožnosti. Vydávali sa za Rómov z východného Slovenska. Ernest Bloch používal meno Arnošt Benko.
Keď mladých chlapcov zajali Nemci, vďaka upraveným dokladom ich poslali „len“ do pracovného tábora na území dnešného Rakúska. Počas cesty sa obom podarilo ujsť. Oblečení v nemeckých uniformách po mŕtvych vojakoch prekročili frontovú líniu, kde ich opäť zajali. V sovietskom väzení museli dokazovať, že nie sú Nemci, ale preoblečení Židia na úteku, a to tým, že zaspievali modlitbu v hebrejčine.
Po oslobodení sa Ernest Bloch aj Ivan Tandlich vrátili do Zvolena. Vdova Berta Blochová sa po vojne snažila znova otvoriť obchod. Opätovné prevzatie rodinného podniku od arizátora Martina Husárika však nebolo jednoduché a úspešný podnik sa nepodarilo obnoviť.
Pre pretrvávajúci antisemitizmus odišiel Ernest Bloch zo Zvolena a gymnaziálne štúdiá ukončil v Šahách.
NOVÝ DOMOV V IZRAELI
Ako prvá sa vysťahovala do Izraela v roku 1948 vtedy len 14-ročná Erika, kam ju o 2 roky neskôr nasledovala aj mama Berta, ktorá zanechala obchodný dom synovi Ernestovi. Ten ho predal, vďaka čomu mohol financovať svoje štúdium medicíny v Prahe. Ako lekár sa vrátil na Slovensko a pôsobil v Ružomberku až do roku 1962, kedy emigroval do Izraela. Do svojich 75 rokov pracoval ako vojenský a civilný lekár. Bol vyznamenaný ako partizán aj ako armádny lekár československej a neskôr aj izraelskej armády.
Celý svoj život bol Ernest Bloch vášnivým rodinným archivárom, venoval sa obnovovaniu a udržiavaniu kontaktov medzi rodinami zvolenských Židov a pomáhal im získavať dokumenty o rodinných príslušníkoch. Zomrel v roku 2011. Poslanie správcu rodinných pamätí po ňom prebral syn Eyal. Príbeh rodiny Blochovcov môžu rozpovedať aj jeho dvaja bratia a sestra Erika Blochová, ktorá je vo veku 90 rokov jedinou žijúcou preživšou z tejto významnej zvolenskej rodiny.