WITTMANNOVCI

NÁMESTIE SNP 26

V roku 1891 len 24-ročný Ignác Wittmnn založil vo Zvolene bryndziareň. Po nástupe ďalšej generácie do podniku, v roku 1922, vznikla Továreň na bryndzu a syry I. Wittmann a syn. Rodinná firma mala našliapnuté stať sa najväčším mliekarenským podnikom svojho druhu v Československu. Wittmannovské syry boli ocenené zlatými a striebornými medailami aj v Paríži a Londýne.

Firma zavádzala inovatívne technológie a výrobné procesy a stala sa jedinou slovenskou mliekarňou so širokým portfóliom výrobkov (bryndza, jogurty, syry z kravského a ovčieho mlieka, ementál, tavené syry, či tzv. Zvolenský modrý syr – roquefort). Priamo v meste firma prevádzkovala pivnice na zrenie syrov, taviareň a bryndziareň a v okolitých dedinách Babiná, Bacúrov, Radnovce, Sása a Zolná zasa syrárne, ktoré zásobovali veľkosklady v Bratislave, Brne, Ostrave, či Prahe.

Zásadnú zásluhu na prosperite rodinného podniku mal syn Vojtech. Chcel sa stať umeleckým maliarom, ale vypracoval sa na popredného odborníka na mliekarenstvo. Nadšenie pre umenie ho však nikdy neopustilo. Jeho hlboký vzťah k ľudovému umeniu sa odzrkadlil aj v motívoch etikiet na obaloch syrov. Zaujímal sa o moderné výdobytky svojej doby, hovoril piatimi jazykmi, angažoval sa v lokálnej a regionálnej politike a bol predsedom Živnostenského spoločenstva vo Zvolene.

V ROKOCH 1936 – 1939 BOLI NAJVÄČŠÍM SLOVENSKÝM PREDAJCOM BRYNDZE A SO 70 ZAMESTNANCAMI NAJVÄČŠÍM MIESTNYM ZAMESTNÁVATEĽOM V PRIEMYSLE.

Ekonomický prínos firmy pre región kladne hodnotil aj vysoký ľudácky predstaviteľ, župan Augustín Brychta, keď v roku 1940 osobne navštívil mliekareň. Už o rok boli podnik a nehnuteľnosti Wittmannovcov arizované, rovnako prišli aj o cennosti a umelecké diela. Firmu najprv prevzal tajomník HSĽS v Bratislave Teofil Babala, neskôr Zväz mliekarenských družstiev.

Od roku 1942 chránila počas slovenského štátu Vojtecha a jeho najbližšiu rodinu pred deportáciami do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov výnimka pre hospodársky dôležitého Žida. Napomohli aj nemalé sumy na podporu Hlinkovej gardy. Arizátori ho síce nechali bývať v dome mliekarne, avšak v zadnom trakte, pretože Židia na námestí bývať nesmeli. Večer pred vyhlásením Slovenského národného povstania 28. augusta 1944 sa v jeho provizórnom skromnom byte zišiel ilegálny Národný výbor na svojom prvom zasadnutí.

Po potlačení SNP Vojtecha spolu s bratom Karolom ukrývali samotní poprední zvolenskí ľudácki predstavitelia, bratia Finkovci. Štrnásti členovia rodiny Wittmannovcov však toľko šťastia nemali a oslobodenia sa nedožili.

DVAKRÁT PRIŠLI O FIRMU A CELÝ MAJETOK: ZA ĽUDÁCKEHO A ZA KOMUNISTICKÉHO REŽMU

Po oslobodení v roku 1945 začal Vojtech opäť investovať do rozvoja mliekarne. Mestu požičal peniaze na vybudovanie kanalizácie na ulici M. R. Štefánika, aby sa na ňu napojila nová mliekareň. Onedlho po prevzatí moci komunistami vo februári 1948 bol však firemný majetok spolu s rozostavanou mliekarňou znárodnený. Vojtech, manželka Marie a deti Katarína a Peter opustili svoje rodné mesto aj krajinu a usadili sa v Kanade. Vojtechov brat Karol Wittmann si zmenil priezvisko na Witt. Žil vo Zvolene a až do svojej smrti v roku 1961 pôsobil ako lekár. Jeho tri dcéry emigrovali.

Po desaťročí reštitučných súdnych sporov získala späť od štátu mliekareň a budovy patriace rodine Wittmannovcov dcéra Vojtecha Wittmanna, Katarína. Hoci mala len 10 rokov, keď jej rodina emigrovala, odkaz predkov ju priviedol späť do Zvolena. Podarilo sa jej získať aj časť rodinných predmetov a firemných dokumentov od zberateľov a v starožitníctvach. Vďaka nej opäť svieti na námestí zrekonštruovaný dom Wittmannovcov, ktorý v 30. rokoch 20. storočia, v čase najväčšieho rozmachu firmy, dali Wittmannovci postaviť architektovi Pálovi Jakabovi z Lučenca.