ZVOLENSKÁ SPORITEĽŇA
BUDOVU NAVRHOL V ROKU 1905 JEDEN Z NAJVÝZNAMNEJŠÍCH MAĎARSKÝCH ARCHITEKTOV ARTÚR SEBESTYÉN (1868 – 1945), KTORÝ MAL ŽIDOVSKÝ PÔVOD.
Keď pôjdete na výlet do Budapešti, určite neobíďte veľkolepé secesné liečebné a termálne kúpele Gellért, na projektovaní ktorých sa Sebestyén podieľal. Medzi jeho ďalšie výrazné architektonické počiny patria aj budova Maďarskej národnej banky (bývalej Rakúsko-uhorskej banky) a budova hotela New York Palace v Budapešti.
Budova banky na rohu Sládkovičovej a Jiskrovej ulice je architektonicky výnimočnou a vo Zvolene jedinečnou stavbou.
Sídlo regionálne a celoslovensky významnej Zvolenskej ľudovej sporiteľne bolo postavené v roku 1906, o čom svedčí datovanie na fasáde. Banka vznikla už v roku 1872 ako menší maďarský peňažný ústav.
Spočiatku bola sporiteľňa známa pod maďarským názvom Zólyom városi népies takarékpénztár a nemeckým názvom Volkssparcassa in Altsohl. Čoskoro sa premenovala na Zvolenskú sporiteľňu, aby sa odlíšila od novovzniknutého konkurenčného peňažného ústavu Zvolenská ľudová banka. Postupne ako rástla a jej kapitál stúpal, dostala aj toto nové honosné sídlo, ktoré pretrvalo dodnes.
Sporiteľňa sa zameriavala najmä na prijímanie vkladov a poskytovanie zmenkových a hypotekárnych pôžičiek. Do roku 1917 sa kapitál sporiteľne od jej založenia strojnásobil, a to aj v dôsledku zlučovania s menšími bankami. Z činnosti Zvolenskej sporiteľne sa zachovali v archíve Národnej banky SR dve knihy účastín (akcií) z rokov 1909 – 1929 a kniha vkladov a výberov z rokov 1910 – 1920.
Akcionármi banky boli vo veľkej miere významné zvolenské židovské rodiny Reisz, Tandlich, Wittmann, Berczeler, Biedermann, Gescheidt, Kohn, Löwy, Marmorstein, Oppenheimer, Rottenberg, Spitz, Schlesinger, Strausz, Víg, Weiner, Wiener, Atlasz, Frank, Kemény, Ipper, Pollacsik, Šebeš a ďalší.
Fúzia v rokoch 1921 – 1923 vyústila do prechodu Zvolenskej sporiteľne pod Tatra banku, ktorá patrila v medzivojnovom období k najväčším slovenským peňažným ústavom. Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 sa Tatra banka dostala výrazne do popredia aj vďaka tomu, že jej správne orgány ovládli vysokí predstavitelia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Počas Slovenského národného povstania sídlil v budove štáb maďarských partizánov.
V roku 1945 bola Tatra banka znárodnená na základe tzv. Benešových dekrétov. V 50. rokoch sa stala súčasťou Štátnej banky československej.
Pred rokom 1989 budova slúžila Zvolenčanom ako ľudová škola umenia. V 90. rokoch minulého storočia prešla budova rozsiahlou rekonštrukciou, aby sa opätovne stala sídlom banky.