ŽIDOVSKÁ KOMUNITA VO ZVOLENE

Zvolen bol jedným z posledných miest na území Slovenska, kde sa mohli Židia usídliť až po roku 1854, keď bol zrušený tzv. Maximiliánov banský poriadok.
Prvou židovskou rodinou vo Zvolene boli Tandlichovci, ktorí sa sem prisťahovali z Oravy. Najprv sa dvaja bratia usadili v Môťovej, kde Alexander vybudoval hostinec a jeho brat Ignác zas pálenicu. Ich potomkami boli Eugen Tandlich a Berta Blochová (manželka Bedricha Blocha), ktorých životné príbehy nám pripomínajú dodnes stojace domy.

Medzi rokmi 1857 – 1900 sa zvýšil počet obyvateľov mesta z 2000 na 7000. Rozvoj mesta ako regionálneho obchodného a priemyselného strediska bol spojený najmä s pripojením na železničnú trať po roku 1870, čím sa Zvolen stal dôležitou dopravnou križovatkou. Sťahovali sa sem Židia z okolitých obcí, z Liptova, Oravy, ale aj z Maďarska. Židovská náboženská obec bola založená v roku 1868 a jej členovia sa profesijne uplatňovali v obchode a v priemysle.

V PRIEBEHU ZOPÁR DESAŤROČÍ SA ŽIDIA STALI VÝZNAMNOU SÚČASŤOU ZVOLENSKEJ SPOLOČNOSTI.

Po vzniku 1. Československej republiky predstavovali Židia síce len 4 % miestnej populácie, ale omnoho väčšou mierou sa podieľali na remeselnom, obchodnom a priemyselnom živote v meste.

Židovským rodinám patrili 3 zo 4 hotelov, rovnako 3 zo 4 firiem na spracovanie dreva.
Dve tretiny obchodov so zmiešaným tovarom mali židovských majiteľov a pri textile a pohostinstvách to bola viac ako polovica.
Ešte po vzniku Slovenského štátu bolo 6 zo 16 miestnych priemyselníkov židovského pôvodu. Významné zastúpenie mali Židia aj medzi advokátmi, lekármi a lekárnikmi.

Zvolenské židovské obyvateľstvo sa postupne začlenilo do majoritnej spoločnosti. Viacerí členovia židovskej komunity sa angažovali aj politicky: podžupanom Zvolenskej župy bol v jednom období Vojtech Grünwald a niekoľko významných židovských obyvateľov bolo zvolených do mestského zastupiteľstva. Poprední členovia židovskej komunity boli akcionármi Zvolenskej sporiteľne.

Mnohí aktívne pôsobili v slovenských spolkoch, ako Matica slovenská, Muzeálna spoločnosť slovenská, v divalenom ochotníckom spolku Detvan, či vo Zvolenskom telocvičnom klube.

Dôkazom, že židovskí obyvatelia tvorili vo Zvolene dôležitú súčasť spoločnosti je zoznam 80 domov v Pamätnej knihe Mesta Zvolen zapísaný v r. 1941. Až 15 z týchto domov je na Námestí A. Hlinku (dnes Námestie SNP), viaceré na Sládkovičovej ulici, Kozačekovej ulici, Hviezdoslavovej ulici (vtedy Hitlerovej) a na ulici J.C. Hronského a Jesenského (vtedy Razusovej ulici).

Pamätná kniha Mesta Zvolen z rokov 1933 – 1944 (archivovaná vo fonde Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene) obsahuje viacero zmienok o významných židovských obyvateľoch Zvolena. Dokumentuje aj dopady protižidovských zákonov na zvolenskú komunitu:

22. 2.1942 – zvolenským Židom odoberajú kožušiny a vlnené oblečenie,
13. 3.1942 – označenie židovských bytov vo Zvolene žltou hviezdou,
15. 4.1942 – zaisťovanie židovských hnuteľností,
25. 4.1942 – „Ušlo zatiaľ 30 Židov (Šebešová, doktor Berceler, Neufeldovci, Rusnákovci a i.), zatiaľ bolo odtransportovaných 200 Židov (mužov i žien)“,
7. 6. 1942 – „Ďalší židovský transport do Poľska: Dnes odchádza ďalší transport židovských rodín z hospodárskeho života u nás vyradených do Poľska (údajne do okolia Lublina). Do tohoto transportu sú zaradení Židia z okolitých miest a aj z nášho mesta. Celkové odchádza týmto transportom 584 Židov (celé rodiny), z toho asi 300 Židov zvolenských. Vo Zvolene ostali už len Židia pokrstení, alebo ktorí majú manželku (manžela) Árijica, poťažne aj tí, ktorí sú ešte nie vyradení z hospodárskeho života, celkove počtom asi 100 – 150 osôb. Vo Zvolene bolo pred rokom 1938 asi 500 židovských obyvateľov, mnohí z nich však už počas roku 1938 a aj v roku 1939 – 42 utiekli za hranice, väčšina do Anglie, Palestíny a Maďarska. Prvý transport len muži, asi 45 osôb, odišiel asi 25. marca 1942, druhý transport dievčatá, asi 40, odišiel v marci apríli 1942 – všetko do Ríše nemeckej.“
8. 6.1942 – dražba majetku odtransportovaných Židov, okrem umeleckých predmetov, kobercov, pokrovcov, výšiviek, skla, drahocenných vecí (tie boli odoslané do Bratislavy),
16. 10.1942 – pre potreby školy zabral štát poschodovú židovskú budovu vedľa synagógy (budovu rabinátu, židovskej školy a mäsiarstva).

Po vojne prišlo do Zvolena približne 60 Židov,

niektorí z nich neboli pôvodní. Židovská náboženská obec bola obnovená pod vedením Mórica Seidmanna, majiteľa obchodu Slovenský kroj a hodinára Oskara Bransdorfera.

„

Pretrvávajúca nevraživosť časti obyvateľstva, ako aj znárodnenie súkromných podnikov komunistami po roku 1948 znamenali faktický zánik existencie židovstva vo Zvolene. Časť Židov volila emigráciu do novovzniknutého štátu Izrael, časť prešla do tzv. vnútornej emigrácie zmenením mena a často aj bydliska. Symbolickou bodkou bol predaj budovy synagógy, ktorá už nemala komu slúžiť na náboženské účely.

regionálny historik PhDr. Jozef Pavlov, PhD.